Návštevy mám rada, sú príjemným spestrením dňa, akýmsi oživením dennej rutiny. Návšteva je vlastne posedenie pri káve s tým bonusom, že nemusíte opustiť príjemné pohodlie vlastného domova. Je to možnosť nielen porozprávať sa, no tiež predviesť svoje kulinárske umenie a pritom sa tváriť, že to nič nie je a vôbec ste nestrávili celý deň plánovaním a chystaním tej parády. 😄 No sú tu tiež tie návštevy, ktoré by som nazvala „SUTZPM“, teda Som U Teba Za 15 Minút a tie vedia rozprúdiť krv v žilách, nie? Ja mám však opäť vynikajúcu radu od mojej mamy.

Moja maminka ma naučila, že nesmiem dovoliť, aby mi hovorili, že niečo nedokážem. A ak niečo naozaj neviem, nech to nenechám na sebe poznať 😁 Táto životná pravda, platí (samozrejme s výnimkami) na väčšinu životných situácii. Pretože správna žena sa musí vedieť vynájsť v každom prípade, aj keby občas niečo fejkovala 😄 Tvárime sa, že skutočne máme také objemné vlasy, že naozaj život zvládame ľavou-zadnou, že vieme variť. No nie je práve to čaro na nás ženách, že sa vieme prispôsobiť situácii? A so všetkým si poradiť s nonšalantnosťou a gráciou. Takým mini blufom môžu byť aj bryndzové pirohy na obed.

Rána vedia byť niekedy skutočne ťažké. Je pondelok, vonku prší, slnko ste nevideli už 3 dni, dnes musíte v práci skontrolovať hŕbu papierov, obed pravdepodobne ani nestihnete a ešte k tomu vás čaká aj návšteva potravín, pretože chladnička po víkende zíva prázdnotou a jediná vec, ktorú skutočne chcete je zostať v posteli celý deň. Dobre, to som možno už trochu prehnala. 😇 Nie každý deň je taký hrozný, no to, ako sa cítite ráno z veľkej časti dokáže ovplyvniť celý váš deň. 👆 Ja, bohužiaľ zázraky nedokážem a vaše povinnosti sa len tak nevyparia, no viem vám poradiť niekoľko tipov ako ráno zvládnuť na jednotku, aby ste mohli plní energie vyraziť do ďalšieho dobrodružstva.

Je leto, čo ste asi postrehli, takže možno nechápete, prečo to zmieňujem. 😀 Aby som to objasnila, s letom sa mi najviac spája tá povestná veta, ktorú pravdepodobne vyslovil už každý z nás: „Nájdem si prácu, aby som si zarobil a využil čas!“ Hahaha. Musím povedať, že veľmi obdivujem ľudí, ktorí nepresedia celé prázdniny pri maratóne nejakého seriálu a skutočne niekde pracujú – ste pre mňa hrdinovia. 💪

Doteraz si pamätám jeden z prvých momentov, kedy som sa cítila dospelo. Bolo to asi pred 5 alebo 6 rokmi, kedy som sa jedno letné popoludnie rozhodla uvariť si vlastný obed. Nieže by som si predtým nevarila, ale hodiť hranolky do oleja alebo zmrazenú pizzu do trúby asi ťažko možno považovať za kulinárske umenie.

Každý má v živote tie chvíle, keď už nevie ako ďalej. Otvorene si povedzme, väčšinou za ne môže škola a tie večné skúšky. Ráno sa zobudíte, urobíte si raňajky a idete sa učiť, skončíte niekedy večer alebo až v noci, na stole sa okrem kopy papierov vŕši aj mini Eiffelovka z pohárov od kávy (treba mať predsa aj nejaké mentálne pauzy, nie? Niekto sa stáva šampiónom v NHL a niekto stavia vežičky z pohárov, no a čo?! 😄) a zase idete spať.

Aký stupeň lenivosti je googliť si o lenivosti? Prosím, povedzte, že to už tiež niekto hľadal, a teda, že nie som jediná 😆 Nikto? Povedzme si otvorenie, niekedy je to fajn, len tak sa pofľakovať a nerobiť nič. Ale niekedy sa z toho vykľuje poriadny problém, ako u mňa naposledy. 

Príbehy nám pomáhajú pochopiť prečo sú veci také, aké sú – keď si bol malý, tvoji rodičia ti rozprávali rozprávky, nie? A keď si potom v škole spoznal niekoho nového, rozprával si mu, kto si a čo si zažil. A tak aj ja chcem začať príbehom o tom, ako a prečo vznikla táto stránka.