Doteraz si pamätám jeden z prvých momentov, kedy som sa cítila dospelo. Bolo to asi pred 5 alebo 6 rokmi, kedy som sa jedno letné popoludnie rozhodla uvariť si vlastný obed. Nieže by som si predtým nevarila, ale hodiť hranolky do oleja alebo zmrazenú pizzu do trúby asi ťažko možno považovať za kulinárske umenie.

Každý má v živote tie chvíle, keď už nevie ako ďalej. Otvorene si povedzme, väčšinou za ne môže škola a tie večné skúšky. Ráno sa zobudíte, urobíte si raňajky a idete sa učiť, skončíte niekedy večer alebo až v noci, na stole sa okrem kopy papierov vŕši aj mini Eiffelovka z pohárov od kávy (treba mať predsa aj nejaké mentálne pauzy, nie? Niekto sa stáva šampiónom v NHL a niekto stavia vežičky z pohárov, no a čo?! 😄) a zase idete spať.

Aký stupeň lenivosti je googliť si o lenivosti? Prosím, povedzte, že to už tiež niekto hľadal, a teda, že nie som jediná 😆 Nikto? Povedzme si otvorenie, niekedy je to fajn, len tak sa pofľakovať a nerobiť nič. Ale niekedy sa z toho vykľuje poriadny problém, ako u mňa naposledy. 

Toľko hodín a možno aj dní bežne strávia ľudia skrolovaním stránok – od Facebooku, Instagramu cez Pinterest až po YouTube. A aj keď to rozhodne nie je úplne v poriadku, ja nie som iná. Komu z vás  sa stalo, že ste narazili na nejaký dobrý nápad na vylepšenie starého trička, nový futbalový trik alebo zaujímavý recept, nech zdvihne ruku. A koľkokrát sme si hovorili, že raz všetko vyskúšame a úprimne, však viete... nevyšiel čas. No mňa raz zasiahol blesk zvaný svedomie a povedala som si, že keď už toľko zabíjam čas, naozaj jeden recept vyskúšam a prekvapím rodinu s večerou. Možno sa pýtate či sa mi to podarilo a na moje neskutočne veľké prekvapenie – áno (asi zo mňa bude kuchár 👏). A dnes vám dám recept na môj slávny Zapekaný chlieb, no varujem vás, vedľajším účinkom je nekontrolované zalizovanie sa😋

Niektorí považujú nákup potravín za nutné zlo, ktoré musia absolvovať či sa im to páči alebo nie, pretože žiť len z donášky celý týždeň sa veľmi nedá a ešte stále nevymysleli chladničku, ktorá sa naplní sama ako hrnček var – čo je podľa mňa veľká chyba a diera na trhu 😁 

Príbehy nám pomáhajú pochopiť prečo sú veci také, aké sú – keď si bol malý, tvoji rodičia ti rozprávali rozprávky, nie? A keď si potom v škole spoznal niekoho nového, rozprával si mu, kto si a čo si zažil. A tak aj ja chcem začať príbehom o tom, ako a prečo vznikla táto stránka.