Doteraz si pamätám jeden z prvých momentov, kedy som sa cítila dospelo. Bolo to asi pred 5 alebo 6 rokmi, kedy som sa jedno letné popoludnie rozhodla uvariť si vlastný obed. Nieže by som si predtým nevarila, ale hodiť hranolky do oleja alebo zmrazenú pizzu do trúby asi ťažko možno považovať za kulinárske umenie.

Keď bolo všetko hotové a ja maximálne hladná, no spokojná sama so sebou, prišiel na rad ten moment nadšenia a výbuchu chutí, ktoré by nemali dávať zmysel, ale patrili k sebe úplne perfektne a to mäso... Uh, chutilo nejako divne, myslela som si, že je pokazené a zdesene som volala mamči do práce, čo mám robiť a aké sú príznaky otravy z jedla. 😌 Opísala som jej celý postup až nakoniec sa ma spýtala otázku, ktorá by sa dala prirovnať k otázke IT technika, či ste skúsili počítač reštartovať: „A posolila si to mäso?“ Asi vám nemusím hovoriť, čo som odpovedala. 😂

Rada by som tento príbeh ukončila tým, že odvtedy si na to dávam pozor a už nikdy sa mi to nestalo, ale ani to nie je pravda. No možno si z toho zoberiete ponaučenie vy, veď koniec-koncov, preto vám o tom aj píšem. Soľ je kamarát a nielenže máme byť soľou zeme, no tiež je fajn občas ju použiť aj v kuchyni.