Dnes nám začal ďalší semester v škole a tým aj ďalší rok.  Musím povedať, že to išlo celkom v pohode – dnes som žiadne hodiny totiž nemala 😁 ale nemyslím si, že to má s tým niečo spoločné. Čo sa mi ale spája s týmto obdobím je pocit odhodlania študovať skutočne poctivo a túžba zostať motivovaná počas celého polroku (alebo aspoň prvé dva týždne). No ako viete, na každého príde to temné obdobie prokrastinácie, kedy sa nám aj plávajúca rybička v akvárku zdá byť nekonečne viac zaujímavá, než škola a naša budúcnosť. 😃 V takýchto chvíľach ma moja mamč vždy zahrnula nekonečným množstvom rád, ako sa opäť namotivovať a... dať sa dokopy.

Návštevy mám rada, sú príjemným spestrením dňa, akýmsi oživením dennej rutiny. Návšteva je vlastne posedenie pri káve s tým bonusom, že nemusíte opustiť príjemné pohodlie vlastného domova. Je to možnosť nielen porozprávať sa, no tiež predviesť svoje kulinárske umenie a pritom sa tváriť, že to nič nie je a vôbec ste nestrávili celý deň plánovaním a chystaním tej parády. 😄 No sú tu tiež tie návštevy, ktoré by som nazvala „SUTZPM“, teda Som U Teba Za 15 Minút a tie vedia rozprúdiť krv v žilách, nie? Ja mám však opäť vynikajúcu radu od mojej mamy.

Keď som bola malá, leto bolo moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Pripomínalo mi to čas, kedy som hrdo dokončila ďalší rok v škole, kedy sa chodilo na dovolenky, k starej mame a každý víkend na iný výlet. V lete som sa tiež častejšie chodila hrávať von pred dom a doteraz si pamätám (i keď nechápem samú seba), ako som sa s mojou najlepšou kamarátkou 2 hodiny bicyklovala stále dokola na malom parkovisku 😃 No leto, to sú aj grilovačky, opekačky a to najlepšie – torty 💗 

Ak sú oči oknami do duše, tak čo sú potom okná? Očami do domu? Možno. Jeden z mojich najobľúbenejších spôsobov relaxovania (najlepšie pri učení 😇) je, že sa pozerám von cez okno. Je to príjemné a upokojujúce, no nedávno som si uvedomila, že sa mi pozerá nejako horšie. Áno, je to aj mojím zrakom (tí, ktorí ma poznajú vedia, že som sleptúch 👀), no bolo to spôsobené najmä „už-nie-celkom-čistým“ oknom. Keď sa spýtate kohokoľvek, kto musí umývať okná, ktorá časť je na tom najhoršia, stavím sa s vami, že väčšina odpovie - dočisťovanie skla od čmúh. Čo, keby som vám však povedala, že poznám super domáci recept, ako sa tejto pohrome úplne vyhnúť? 👌

Moja maminka ma naučila, že nesmiem dovoliť, aby mi hovorili, že niečo nedokážem. A ak niečo naozaj neviem, nech to nenechám na sebe poznať 😁 Táto životná pravda, platí (samozrejme s výnimkami) na väčšinu životných situácii. Pretože správna žena sa musí vedieť vynájsť v každom prípade, aj keby občas niečo fejkovala 😄 Tvárime sa, že skutočne máme také objemné vlasy, že naozaj život zvládame ľavou-zadnou, že vieme variť. No nie je práve to čaro na nás ženách, že sa vieme prispôsobiť situácii? A so všetkým si poradiť s nonšalantnosťou a gráciou. Takým mini blufom môžu byť aj bryndzové pirohy na obed.

Rána vedia byť niekedy skutočne ťažké. Je pondelok, vonku prší, slnko ste nevideli už 3 dni, dnes musíte v práci skontrolovať hŕbu papierov, obed pravdepodobne ani nestihnete a ešte k tomu vás čaká aj návšteva potravín, pretože chladnička po víkende zíva prázdnotou a jediná vec, ktorú skutočne chcete je zostať v posteli celý deň. Dobre, to som možno už trochu prehnala. 😇 Nie každý deň je taký hrozný, no to, ako sa cítite ráno z veľkej časti dokáže ovplyvniť celý váš deň. 👆 Ja, bohužiaľ zázraky nedokážem a vaše povinnosti sa len tak nevyparia, no viem vám poradiť niekoľko tipov ako ráno zvládnuť na jednotku, aby ste mohli plní energie vyraziť do ďalšieho dobrodružstva.

Je leto, čo ste asi postrehli, takže možno nechápete, prečo to zmieňujem. 😀 Aby som to objasnila, s letom sa mi najviac spája tá povestná veta, ktorú pravdepodobne vyslovil už každý z nás: „Nájdem si prácu, aby som si zarobil a využil čas!“ Hahaha. Musím povedať, že veľmi obdivujem ľudí, ktorí nepresedia celé prázdniny pri maratóne nejakého seriálu a skutočne niekde pracujú – ste pre mňa hrdinovia. 💪

Doteraz si pamätám jeden z prvých momentov, kedy som sa cítila dospelo. Bolo to asi pred 5 alebo 6 rokmi, kedy som sa jedno letné popoludnie rozhodla uvariť si vlastný obed. Nieže by som si predtým nevarila, ale hodiť hranolky do oleja alebo zmrazenú pizzu do trúby asi ťažko možno považovať za kulinárske umenie.

Každý má v živote tie chvíle, keď už nevie ako ďalej. Otvorene si povedzme, väčšinou za ne môže škola a tie večné skúšky. Ráno sa zobudíte, urobíte si raňajky a idete sa učiť, skončíte niekedy večer alebo až v noci, na stole sa okrem kopy papierov vŕši aj mini Eiffelovka z pohárov od kávy (treba mať predsa aj nejaké mentálne pauzy, nie? Niekto sa stáva šampiónom v NHL a niekto stavia vežičky z pohárov, no a čo?! 😄) a zase idete spať.

Aký stupeň lenivosti je googliť si o lenivosti? Prosím, povedzte, že to už tiež niekto hľadal, a teda, že nie som jediná 😆 Nikto? Povedzme si otvorenie, niekedy je to fajn, len tak sa pofľakovať a nerobiť nič. Ale niekedy sa z toho vykľuje poriadny problém, ako u mňa naposledy. 

Toľko hodín a možno aj dní bežne strávia ľudia skrolovaním stránok – od Facebooku, Instagramu cez Pinterest až po YouTube. A aj keď to rozhodne nie je úplne v poriadku, ja nie som iná. Komu z vás  sa stalo, že ste narazili na nejaký dobrý nápad na vylepšenie starého trička, nový futbalový trik alebo zaujímavý recept, nech zdvihne ruku. A koľkokrát sme si hovorili, že raz všetko vyskúšame a úprimne, však viete... nevyšiel čas. No mňa raz zasiahol blesk zvaný svedomie a povedala som si, že keď už toľko zabíjam čas, naozaj jeden recept vyskúšam a prekvapím rodinu s večerou. Možno sa pýtate či sa mi to podarilo a na moje neskutočne veľké prekvapenie – áno (asi zo mňa bude kuchár 👏). A dnes vám dám recept na môj slávny Zapekaný chlieb, no varujem vás, vedľajším účinkom je nekontrolované zalizovanie sa😋

Niektorí považujú nákup potravín za nutné zlo, ktoré musia absolvovať či sa im to páči alebo nie, pretože žiť len z donášky celý týždeň sa veľmi nedá a ešte stále nevymysleli chladničku, ktorá sa naplní sama ako hrnček var – čo je podľa mňa veľká chyba a diera na trhu 😁 

Príbehy nám pomáhajú pochopiť prečo sú veci také, aké sú – keď si bol malý, tvoji rodičia ti rozprávali rozprávky, nie? A keď si potom v škole spoznal niekoho nového, rozprával si mu, kto si a čo si zažil. A tak aj ja chcem začať príbehom o tom, ako a prečo vznikla táto stránka.